Ako pôsobí antibiotikum účinné na danú baktériu?

Aby antiobiotikum bolo schopné ničiť baktérie, musí dosiahnuť účinnú koncentráciu v krvi človeka a následne na mieste, kde má pôsobiť. Druhým predpokladom je, že antibiotikum musí posobiť v danej koncentrácii určitú dobu.

Ako vzniká resistencia na antibiotikum?

Ak v krvi nie je dostatok antibiotika, alebo posobí príliš krátko, aby zničilo baktériu, tá má dostatok času si na antibiotikum “zvyknúť “ a získať odolnosť (resistenciu) na dané antibiotikum.

Ako sa tomu dá zabrániť?

Antibiotiká brať v intervaloch, tak ako to predpíše lekár a až do použitia celého balenia. Je to z dôvodu, aby sa baktériám neposkytol dostatočný čas a podmienky na to, aby si zvykli na antibiotikum v čase, keď jeho koncentrácia nie je pre baktériu toxická.

Koľko je v tele baktérií?

Keď hovoríme o počte baktérií v ľudskom tele, pohybujeme sa v obrovských číslach, rádovo 1014 -1015 . Uvádza sa, že aj u zdravého človeka je v tele až 10 krát viac buniek baktérií ako našich buniek. Je to možné z dôvodu ich menšej veľkosti.Iba časť z nich tvoria bakterie spôsobujúce infekciu, na ktoré má antibiotikum pôsobiť.

Akým mec-hanizmom vzniká resistencia?

Pri delení baktérií vznikajú mutácie v ich genoch s pravdepodobnosťou približne rádovo 1: 107. Pri tak vysokom počte baktérií a vysokom počte delení je už pravdepodobné, že pri delení dôjde k chybe (=mutácii) a baktéria na základe toho zanikne alebo získa nejakú novú vlastnosť (napr. odolnosť voči antibiotik- resistenciu).

Aké to má praktické dôsledky?

Na tieto baktérie už antibiotikum nezaberá. Človek je buď opäť chorý alebo môže nakaziť ostaných ľudí takýmto, na dané antibiotikum resistentným kmeňom.To je ostatne aj problém nemocníc s multiresistentnými kmeňmi baktérií ( napr.MRSA).

Ako sa situácia rieši?

Resistencia znamená, že keď už aj bude v krvi dostatočné množstvo daného antibiotika, antibiotikum nie je schopné baktériu zničiť.

Musí sa teda predpísať iné antibiotikum, na ktoré je baktéria citlivá, ak také existuje. Aj u tohoto antibiotika sa však môže situácia opakovať a antibiotík citlivých na baktériu XY nie je neobmedzené množstvo…

Čo môže spraviť pacient?

Nenaliehať na svojho lekára, aby dostal antibiotikum za každú cenu “ tzv. pre istotu“ ak si lekár napr. myslí, že ochorenie je virového pôvodu.

Ak by sa antibiotika predpisovali príliš často napr.( pri virových ochoreniach), poskytli by sme baktériám možnosť prispôsobiť sa. Mohlo by sa potom stať (a stáva sa), že pri opätovnej infekcii, tentokrát bakteriálnej, by nám už antibiotikum nezabralo.

Druhou vecou, ktorú by mal pacient dodržať, je užívanie antibiotík až do použitia celého predpísaného balenia, ak sa nevyskytnú nežiadúce účinky.

Prečo je antibiotikum na predpis?

Odhliadnuc od dôvodov ako bezpečnosť pre pacienta, účelnosti použitia, ekonomických dôvodov…atd.. aj preto, aby nevznikali zbytočne resistentné kmene baktérií.

V krajinách kde je prístup k antibiotikám liberálnejší a ich branie nezodpovednejšie, je zvýšený výskyt resistentných kmeňov baktérií. Šanca, že lekárom empiricky predpísané antibiotikum zaberie je potom nižšia.

Som chorý a nedostal som antibiotikum, prečo?

Antibiotika sú látky, ktoré účinne pôsobia proti baktériám a vôbec nepôsobia proti vírom (napr.chrípka). Niekedy sa stáva, že na virové ochorenie , ktoré oslabí organizmus nasadne bakteriálne ochorenie, To je ale už iná situácia. Je dôležité vedieť, že prevažnú časť ochorení horných dýchacích ciest spôsobujú viry. To je vlastne dôvod prečo lekár nepredpisuje antibiotiká vždy, keď človeka „bolí hrdlo“.